Tiež často riešite otázku, aký výchovný prístup je správny? V našej materskej škole pracujeme s programom „Druhý krok“. Dovoľujeme si teda ponúknuť niekoľko rád od odborníkov- psychológov…….
Skúsenosti potvrdzujú, že nevhodná je výchova:
- príliš direktívna – prísna, bez milého slova, bez pohladenia, bez pochvaly,
- príliš protektívna – ochraňujúca dieťa až priveľmi, nedovoľuje mu spoznávať svet s jeho nástrahami, pretože práve pred nimi sa rodičia pokúšajú ho chrániť,
- príliš liberálna – bez hraníc, dôsledkov, príliš veľa voľnosti, žiadna zodpovednosť,
- príliš rozporuplná – protirečenia rodičov, rodičia nedržia pri výchove spolu, každý z nich hovorí niečo iné a hlavne, čo jeden dovolí, to druhý zakáže.
Preto je dobré dodržiavať tieto rady:
1) Stavajte deťom pravidlá „hry“
Deti potrebujú pevné pravidlá. Pravidlá predstavujú pevné body všedného dňa. Patrí k nim napríklad aj to, kto kedy ráno vstáva, ako vyzerá rituál rannej hygieny a raňajok, kto a ako dlho môže zostať vonku, kto a akou mierou sa podieľa na domácich prácach, ako prebiehajú rodinné sviatky. Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo, a keď vďaka nedôslednosti strácajú zmysel. Platí však aj to, že aj vy rodičia musíte rešpektovať všetky pravidlá, dohody a ich dôsledky.
2) Buďte vo výchove a výchovných postupoch jednotní
I keď máte ako rodičia rôzne názory – otec niečo vo výchove povolí, zatiaľ čo matka to isté zakáže – je vo výchove detí nutné zachovanie určitej jednoty a spoločného smerovania výchovného pôsobenia. Môžete mať pokojne rôzne názory a postoje. Ale skôr než začnete konať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise a stáť si za ním. Deti sa tak naučia, že nejednotnosť nemôžu zneužívať, že nemôžu stavať rodičov proti sebe, že existujú síce rôzne názory, ale že je ich možné tolerovať. Správne vedená hádka je konštruktívna a môže skončiť dobrým výsledkom.
3) Buďte dôsledný pri dodržiavaní pravidiel správania sa
Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržiavaní už raz stanovených pravidiel. Správajte sa k deťom priateľsky, ale rozhodne. Vysvetlite im zmysel konkrétnych pravidiel a upozornite ich na dôsledky nedodržania pravidiel..
Odpúšťajte chyby, ale nepoľavte. Nikto nie je dokonalý. Premýšľajte o tom, čo ste vy alebo dieťa urobili zle a aké to malo príčiny. Neprítomnosť pravidiel plodí chaos.
4) Odolajte citovému vydieraniu dieťaťa
Deti vedia byť úspešnými citovými manipulátormi, dokonca „malými tyranmi“. Takéto dieťa nerešpektuje žiadne dohody a pravidlá, robí si podľa seba, nepočúva príkazy a zákazy, má veľa konfliktných situácií s inými deťmi, Doma sa jeho rodina krúti len okolo potrieb a požiadaviek dieťaťa, celý svet sa točí podľa jeho požiadaviek, tak si nakoniec aj to nové autíčko vydupe aj keby mal použiť náhly príval falošných sĺz. Neverte teda uslzeným očkám, ktoré sa hneď po dosiahnutí svojho zámeru zázračne vysušia. Ani tie najsmutnejšie pohľady neospravedlnia jeho výtržnosti. Niektoré deti pomôže zmeniť práve vstup do väčšieho školského kolektívu, kde už nie sú centrom pozornosti a spolužiaci im dajú jasne najavo, že sa s ich správaním nechcú stotožniť.
5) Vymedzujte deťom hranice
Rovnako ako určené pravidlá, tak i hranice vytvárajú rámec, v ktorom sa deti môžu prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa. Všetky deti chcú stanovené hranice stále rozširovať, a je to v poriadku. Čím je dieťa staršie, tým viac hranice rozširujeme a nechávame ho od seba odísť. Úlohou rodičov je chrániť deti pred nebezpečenstvom, ktoré nevedia ešte samé odhadnúť.
6) Staňte sa pre svoje deti autoritou aj priateľom
Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad nezdá, ale autorita a priateľstvo sa vôbec nevylučujú. Autorita neznamená diktátorskú túžbu po moci. Znamená určovať pravidlá, žiadať si ich plnenie, ale zároveň zostať pre deti priateľom a partnerom a dávať im možnosť prejaviť názor alebo pripomienku, a prijať ju, ak je dobrá.
7) Nezabudnite deti aspoň raz za deň pochváliť
Existuje princíp, ktorý sa dá pri výchove detí označiť za univerzálny. Získate viac toho, čo pravidelne oceníte.Ak zistíte, že vaše deti robia to, čo majú robiť, oceňte ich, pochváľte ich, povedzte im, že to urobili správne. Uznajte aj nepodarené pokusy. Dobrý úmysel je treba povzbudiť. Nič sa na prvý pokus nemusí podariť. Povedzte deťom, že sa tešíte z toho, aké sú zodpovedné, húževnaté, pomáhajúce, tolerujúce, odpúšťajúce… Aj keď tieto vlastnosti ešte nemajú dokonalé, chváľte ich za ne. Deti sa tomuto obrazu začnú chcieť podobať.
8) Spoločne si plánujte deň, týždeň, mesiac
Spoločný plán dáva deťom istotu. S deťmi by ste mali hovoriť o tom, čo sa v rodine ide robiť, čo sa bude kedy diať, kedy kto príde, kam sa pôjde. Dobré je urobiť si spoločne s deťmi plán na týždeň, alebo na mesiac. Naplánovať si rôzne akcie, výstavy, divadielka, kiná, výlety, návštevy, rôzne hry, aktivity. Rozvrh týždňa pomáha deťom rozdeliť si čas a učí ich rozvrhnúť si deň tak, aby si stihli urobiť domáce úlohy, pohrať sa a aj si oddýchnuť. Aj takto je možné sa vyhnúť zbytočnému stresu a únave dieťaťa aj rodiča.
9) Prejavujte voči deťom lásku
Minimálne raz denne si dieťa pritúľte a povedzte mu, ako ho máte nadovšetko radi. A nikdy svojmu dieťaťu nepovedzte, že neľúbite, ani keď vás veľmi nahnevá, alebo ani keď donesie päťku v žiackej knižke a nebodaj na vysvedčení. Radšej povedzte: „Sklamal si ma.“
10) Poskytujte deťom v rodine pokoj, stabilitu, harmóniu
Deti potrebujú pokojné láskyplné rodinné prostredie, ktoré v nich vyvoláva pocit istoty a bezpečia. Medzi partermi zákonite dochádza k výmene názorov, hádke, kríze, ktorá sa odohráva pred očami detí, ale vždy by mali byť svedkami toho, že rodičia si odpustia, uzmieria, dohodnú, navrhnú kompromisné riešenie. Aj po rozvode partnerov je dobré dohodnúť sa na zrelom postupe v prospech dieťaťa.
Vo výchove detí je dobré myslieť aj na to, že deti vychováva viac ich okolie, ako rodina. Je to surové tvrdenie. Ale v dobrej štvrti sa jednoducho deťom darí lepšie. Akokoľvek dobrá ste rodina, ak bude vaše dieťa obklopené grázlami, stane sa pravdepodobne grázlom. Výchova detí teda zahŕňa aj to, aké prostredie im vytvoríte. Zaradiť ho do nejakej skupiny, lebo dieťa potrebuje seba vnímať ako súčasť celku, a siete vzťahov, čo mu dáva pocit vlastnej identity.
