Základné rozvojové možnosti detí predškolského veku: 2-3 ročné deti.
2-3 ročné deti sa nachádzajú v období mladšieho predškolského veku. Sú málo samostatné a závislé na dospelých. Silná je ešte citová väzba detí na matku. Dôležité je preto deťom v škôlke vytvárať pocit istoty, bezpečia, poskytovať im dostatok telesného kontaktu, očný kontakt, pohladenie, pritúlenie, úsmev a iné prejavy nežnosti.
Pozornosť detí je v tomto období ešte nestála. Postupne si automatizujú pohybové činnosti a preto sa časom už nemusia sústreďovať na každú fázu činnosti- ale na celý činnostný akt. Imitácia dospelého je jedným z najzákladnejších spôsobov učenia sa, dôležité je preto deťom poskytovať vzory správne vykonávaných činností (akými sú najmä samoobslužné zručnosti: jedenie, obliekanie, umývanie).
Najcharakteristickejšími hrami sú pohybovo- manipulačné hry. Často sa stáva, že dieťa pri hre zatúži po hračke iného, hrajúceho sa dieťaťa. Dochádza ku konfliktu, v ktorom sa dieťa väčšinou násilným spôsobom „zmocní“ hračky. Vzhľadom na detský egocentrizmus tohto obdobia, je tento druh konfliktov prirodzený a postupom času sa spôsob riešenia konfliktov mení v prospech pokojného.
V tomto veku sa intenzívne rozvíja a zlepšuje reč dieťaťa. Reč je okrem prostriedku sociálnej komunikácie aj prostriedkom komunikácie citov. Deti výrazne vnímajú intenzitu hlasu dospelých. Je dobré venovať pozornosť pasívnemu a následne aktívnemu osvojovaniu si slovnej zásoby detí. Stačí ak na slovný pokyn dieťa najprv reaguje pohybom, či uchopením a neskôr i slovne. Dieťa v tomto období často vyslovuje aj otázku: „Čo je to?“, na ktorú je dobré , aby dospelí primeranie reagovali. Tak isto je v tomto veku vhodnejšie adresovať prosby a pokyny osobne, každému dieťaťu, deti ešte nedokážu hromadne reagovať na oznamy a pokyny.
Dôležité je, aby dospelí prejavovali empatický postoj, ktorý pomáha dieťaťu nadobudnúť pocit psychickej rovnováhy, a tak nadobudnúť pocit bezpečia a istoty v novom prostredí. Adaptačný proces na nové prostredie- škôlku, totiž býva rozlične dlhý. Ak sa podarí vypestovať u dieťaťa pocit bezpečia a prejaví sa mu citová náklonnosť bez prílišnej závislosti na konkrétnej osobe, vytvoria sa silné základy psychického zdravia a vývinu vyrovnanej a spoločensky dobre prispôsobenej osobnosti. Takáto výchova smeruje k tomu, že dieťa nielen v detstve, ale aj v dospelosti relatívne bezstresovo a úspešne zvláda aj ďalšie životné adaptácie.
Zdroj: Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách.